V nedeľu 18. októbra 2026 bola na budove fary v Dulovciach (okres Komárno) odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi kňazovi p. Marekovi Benignus Izákovi (1921 – 1987). V Dulovciach pôsobil 15 rokov až do svojej smrti v roku 1987 a tam je aj pochovaný. Spomienkové stretnutie začalo 9.30 v Kostole sv. Lukáša, kde hosť z Ústavu pamäti národa porozprával o živote Mareka Izáka. O 10.00 hod. začala slávnostná sv. omša a po nej nasledovalo odhalenie pamätnej tabule. Na tomto podujatí sa zúčastnili aj príbuzní kňaza Mareka Izáka zo S. Tekova i folklórny súbor Tekovenia v tradičných krojoch. Marek Izák za narodil3. apríla 1921 v Starom Tekove. Za kňaza vysvätený 19. augusta 1945 v Nitre. Po „barbarskej noci“ bol postavený mimo pastoráciu a odvlečený do tzv. zberných táborov. Najprv ho deportovali do Hronského Beňadika, potom postupne do Báču a do Podolínca. 1. januára 1951 do českého Oseku u Duchcova. 1. januára 1953 do Želivu v Čechách a napokon 1. januára 1956 do Králik. Začiatkom roku 1959 mu úrad práce povolil civilne sa zamestnať, ale iba mimo okres Levice. V marci 1959 si našiel zamestnanie ako pomocný lesný robotník v Štátnych lesoch v Hlohovci. Tu pracoval do roku 1965. Potom v rokoch 1965 -1967 v textile Madunice. Po politickom uvoľňovaní mal povolené byť zamestnancom apoštolskej administratívy v Trnave, kde pracoval v rokoch 1967 – 1969. Dňa 20. februára 1969 ho vymenovali za definítora Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V tom istom roku bol ustanovený za správcu kostola františkánov v Trnave, kde pôsobil ako rehoľný kňaz. V rokoch 1970 -1972 pôsobil ako kaplán farského úradu v Trnave. V roku 1972 bol menovaný za správcu farnosti do slovenskej obce Dulovce. (foto z podujatia v Dulovciach, autor: Marián Izák)
