Keď človek na jeseň vkročí do chrámu vyzdobeného na poďakovanie za úrodu, jeho zrak často upúta niečo výnimočné. Nie sú to tradičné olejové maľby ani sochy, ale precízne, trpezlivo vyskladané obrazy zo semien rastlín. Tieto mozaiky, vytvorené zo zrniek pšenice, maku, ľanu, šošovice či kukurice, v sebe nesú hlboké vizuálne posolstvo. Sú spojením ľudskej tvorivosti, úcty k prírode a predovšetkým hlbokej kresťanskej symboliky. Prvým a najprirodzenejším rozmerom obrazov zo semien je vďačnosť Bohu za úrodu. V kresťanskom chápaní nie je úroda len výsledkom ľudskej práce a moderných technológií. Každé jedno zrniečko je zázrakom samým o sebe – nesie v sebe naprogramovaný život, ktorý človek nedokáže stvoriť, iba ho prijať a rozvíjať. Tieto jesenné obrazy v našich kostoloch majú ešte jednu zvláštnu vlastnosť – sú dočasné. Nevydržia stáročia ako mozaiky či fresky v starobylých katedrálach. Po čase sa rozoberú, semienka splnia svoj účel alebo podľahnú prirodzenému rozkladu. Táto pominuteľnosť nám pripomína, že aj náš pozemský život a všetko materiálne okolo nás je len dočasné. Krása, ktorú tu na zemi dokážeme vytvoriť z darov zeme, je len matným zábleskom tej nepominuteľnej a večnej krásy, ktorá nás čaká v nebi. Ďakujeme našim dievčatám, ktoré vytvorili krásne obrazy v našom farskom chráme Nanebovzatia Panny Márie v Starom Tekove pri príležitosti Nedeľa vďakyvzdania za úrodu.
