O sviatku Obetovania Pána nám hovorí Lukášovo evanjelium v druhej kapitole. Po uplynutí dní očisťovania priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho v chráme predstavili Pánovi a zároveň obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky tak, ako to kázal zákon. Išlo o dve navzájom prepojené udalosti – každá matka sa po pôrode považovala za nečistú a nemohla sa ukazovať na verejnosti, preto sa v evanjeliu hovorí o dňoch očisťovania. Tie trvali 40 dní (v prípade narodenia dievčaťa až 80 dní), preto do chrámu prišli po uplynutí tejto doby. Po očistení Márie prišlo na rad obetovanie Ježiša, keďže bol prvorodeným synom. Všetko prvorodené sa totiž obetovalo Bohu, čo bola pamiatka na vyvedenie Izraelitov z Egypta.
Každoročne 2. februára na úvod sv. omše sa požehnávajú tzv. „hromničné“ sviece. Symbolizujú Ježiša ako svetlo, o ktorom hovoril Simeon – „svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela“. Ježiš je tým pravým svetlom, ktoré nás vyvedie z tých najväčších temnôt, a tak hromničky zapaľujeme v rôznych nebezpečenstvách, nielen pri búrkach ako ochranu pred bleskom, ale aj pri tých životných búrkach a krízach.